,,Niečo ako Cory Arcangel, ale menej mainstream,” hovorí Lindsay Howardová, kurátorka z experimentálneho priestoru 319 Scholes v Brooklyne. Sediac na káve rozoberáme internetové, nefyzické umenie a digitálneho umelca Coryho Arcangela. Lindsay dodáva, že sa jej vždy zdá trochu podozrivé, keď sa niečo ako digitálne umenie predstavuje v kamenných inštitúciách.
Fotografia, ktorú menili návštevníci Dump.fm,
a dve diela Coryho Arcangela.
Tridsaťtriročný brooklynský umelec Cory Arcagnel sa v lete dočkal veľkej slávy v podobe autorskej výstavy nazvanej Pro Tools v múzeu moderného umenia Whitney v New Yorku. Diela Arcagela, ktorý nemá formálne umelecké vzdelanie, sa dnes nachádzajú v stálych zbierkach newyorských galérií MoMa, Smithsonian, ale aj v londýnskej Tate Modern.
Lindsay Howardová trafila klinec po hlavičke. Aspoň sčasti. Cory Arcangel nepochybne otvoril bránu do sveta umenia tomu, čo vôbec nevzniklo s úmyslom stať sa umením. Kade-tade v chat roomoch, na youtube či rôznych komunitných portáloch si to žilo vlastným životom, len aby to v zápätí umrelo spolu s kliknutím na „refresh page.“
V slávnej videoinštalácií Super Mario Clouds Arcangel hackol klasickú videohru Super Mario Bros. z roku 1984 a vymazal z nej všetko okrem obláčikov, ktoré si pomaličky plynú na modrom pozadí. Na výstave Pro Tools potom zaujal srdečným zosmiešňovaním ľudského faktoru pri používaní technológií. Jeho inštalácia Various Self Playing Bowling Games obsahuje niekoľko youtube videí bowlingových videohier od 70. rokov až po súčasnosť. Videohry sú hacknuté tak, aby hra vždy sama hodila bowlingovú guľu, ale nikdy nič netrafila a guľa sa zviezla popri dráhe. Tento frustrujúci moment sa opakuje donekonečna.
Kurátorka Lindsay Howard mi povedala, ako sa snažila preniesť internetové umenie do fyzického priestoru 319 Scholes. V októbri 2010 bola kurátorkou výstavy založenej na internetovej komunite Dump.fm. Dump.fm je stránka, kde používatelia komunikujú v reálnom čase pomocou obrázkov, animovaných gif súborov a vlastných infantilných fotografií.
„Aha,“ ukazuje Lindsay a odfotí nás pomocou „foto búdky“ zabudovanej na stránke. Skreslenú fotku pošle na fórum a v zápätí jej niekoľko pohotových používateľov odpovedá. Niekto z našej fotografie vystrihol osobu v pozadí, ktorá pri troche fantázie vyzerá, akoby sa práve venovala orálnemu sexu. Ďalší rozloží fotku na pixely. A tak to ide pokračuje.
V 319 Scholes premietali živý prenos zo stránky na stenu, priviezli gauče a laptopy a pozvali Dump komunitu. Lindsay povedala, že párty to bola slušná a čo ju najviac fascinovalo, bola internetová komunita sama a jej zloženie. Dump.fm používajú 15-ročné deti, 30-roční bankári, umelci a vôbec hocikto.
Ťažko je nevidieť, ako si ľudia krátia dlhé chvíle na internete pozeraním virálnych videí, anonymnou kominukáciou, hraním hier… Pozmeňujú pôvodný obsah textov, obrázkov, hier, skladieb, tónov. Masová tvorivosť nepozná jeden názor a estetické hodnoty. Na duševnom vlastníctve nezáleži, pôvodný obsah nie je dôležitý, nemá vlastne šancu ani dostatočne dlho prežiť, pretože na internete je všetko rýchle.
Cory Arcangel a jeho nasledovníci sa vyjadrujú k tejto internetovej realite a digitálnej (retro)popkultúre, akoby len zanechali komentár v blogu a sami boli ihneď re-blogovaní. Na svojej stránke odpovedá Cory Arcagel na otázku, či môžu návštevníci použit naprogramované kúsky z jeho webu: „Jasné! Celý kód na tejto stránke je tu na to, aby sa s ním hýbalo. A ak niečo cool urobíte, tak mi to pošlite e-mailom!“




Celkové hodnotenie: 2,9