Keď stretnete osamelú saranču, nemusíte sa nejaký čas obávať, že vám spustoší krajinu. Je od prírody mizantrop, vyvíja úsilie, aby sa so svojimi nestretávala. Keď však nemá čo jesť, do dvoch hodín sa dokáže zmeniť na spoločenskú saranču, zmení sfarbenie a vytvorí roj. Pri zhlukovaní sarančí hrá významnú úlohu hormón šťastia – serotonín. Jeho nedostatok v ľudskom tele spôsobuje poruchy nálad, depresiu, úzkosť, prípadne agresivitu, podráždenosť, poruchy spánku, či migrény.
Zamilované páriky na večeri, vychutnávajúce si romantiku, zopár bezdomovcov spiacich na lavičkách hneď oproti, nahodené slečny ženúce sa za nočným životom, vyhádzaný chlapec, ktorý potrebuje prispieť eurom dvadsať na „vlak", tlupa anglických turistov v tričkách „Never say never", opilec, ktorý vedie svoj každodenný rozhovor s fiktívnym priateľom, a mnoho iných známych príbehov neznámych ľudí.
Na tých istých miestach tí istí známi, s tými istými partiami, s rovnakým drinkom ako predošlý večer. Nájdi tri rozdiely. Museli sme byť veľmi pozorní, aby sme si všimli, čo je iné. Našťastie sa vymenili čašníci, tak sme vylúčili možnosť, že by sme uviazli v časovej slučke. Napadlo mi, že niektorým ľuďom možno čašníci posúvajú čas. A možno nie často, len občas.
Jedno z najnudnejších miest sveta. Väčšinou. Alebo podľa toho, čo očakávate a kde to hľadáte. Mohlo by platiť, že keď sa mesto postará o kultúru, kultúra sa postará o mesto.
Hlavné námestie bolo plné. Pressburger Klezmer Band s úžasným klarinetistom Merlinom Shepherdom nás preniesli do inej atmosféry a priviedli na iné myšlienky. Jednoducho si nevšímaj to, čo ťa na tvojom živote štve, a venuj sa tomu, čo ťa zaujíma. Ak sa budeš snažiť zmeniť svoj život a sústrediť sa a rozmýšľať a robiť všetko pre to, aby si ho zmenil, nezmení sa nič. Zmeníš sa len ty.
Po dvoch hodinách nám aj vytrávilo a bolo nám fajn. Slečna zo zamilovaného páru zmenila sfarbenie na rumenec. Podobne aj naši popíjajúci známi. My sme boli stále jemne dozelena, keďže posledné dni pršalo a k moru sme sa zatiaľ nedostali.
V uličke Kostolná, ktorou sa človek dostane popri radnici z Primaciálneho na Hlavné námestie, znela klasická gitara. Zastavil sa tu čas aj my. Počúvali sme a nechcelo sa nám odísť. Na kobylku gitary sadla kobylka. Prekvapila všetkých. Bola asi desať centimetrov veľká, zelená a vtipná, lebo vyzerala, že si prišla vypočuť Bachovu fúgu. Gitarista po chvíli prestal hrať a povedal jej, nech preskočí na stenu radnice. A ona šla.
A keď dohral, šli sme aj my.
(Na fotografii je kobylka už na hlave.)




Celkové hodnotenie: 2,3