Prípad Danubiana

Juraj Fellegi , Bratislava

Zakladajúci šéfredaktor Kumštu odišiel z projektu v januári 2012. Šesť rokov pôsobil v denníku Pravda, v apríli 2010 odchádzal ako zástupca šéfredaktora. Pravidelné sobotné stĺpčeky o kultúre a spoločnosti písal päť rokov.

Zobraziť všetky príspevky autora

Aj keď šokujúce správy stíhajú teraz spoločnosť jedna za druhou, hystéria, s akou sa nejeden postavil k informácii, že štát vytvorí neziskovú organizáciu spolu Viou Danubia, naznačuje, že už ide o rozum. Čo je to za nápad odmietnuť faktické odkúpenie jedinečnej galérie a dlhodobé zapožičanie celej zbierky, ktorá k nej patrí?

   

,,Finančný vstup Ministerstva kultúry SR do strednoprúdovej a v kvalitatívnych kritériách absolútne dezorientovanej galérie považujem za neakceptovateľný precedens a urážku výtvarnej obce, ktorá čakala a stále čaká na zriadenie Kunsthalle, nie komerčno-zbierkotvorného mutanta zastupujúceho nekvalitných autorov. Nekompetentnosť a klientelistický prístup ministerstva kultúry v tomto prípade pripomína nedávny postup pri konkurze na A4 a nie je akceptovateľný pre demokratické inštitúcie," napísal napríklad prezident Slovenskej sekcie AICA Juraj Čarný.

,,Je absurdné, že na 14. výročie Výzvy slovenských výtvarníkov a teoretikov z roku 1997 slovenská výtvarná obec dostala danajský dar, ktorým iniciatívne štát zachraňuje súkromnú inštitúciu, mainstreamovú galériu na periférii Bratislavy. Tento priestor s nevyhranenou dramaturgiou si dodnes nezískal patričné renomé a návštevnosť," spísali zase mladí výtvarníci Michal Moravčík, Jana Kapelová, Martin Piaček a Tomáš Džadoň v mene iniciatívy Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo.

Azda by popri tom stálo za pripomienku, že hodnotným verejným vyhláseniam má predchádzať aspoň poriadne, keď už nie vyčerpávajúce štúdium minimálne dostupných materiálov. Nie všetko sa totiž objavilo v správe denníka SME, na ktorú na začiatku všetci s nasadením odkazovali.

,,Podľa dohody, na základe ktorej došlo k vytvoreniu neziskovej organizácie, všetko to, čo získa neziskovka Danubiana v priebehu dvadsiatich rokov, aj s tým, čo vkladá spoločnosť Via Danubia v súčasnosti, prejde po tomto čase plne do vlastníctva štátu," povedal doslova minister Krajcer na tlačovej konferencii. A tieto vety rozmenené na drobné znamenajú, že:
 

• Slovenská republika založí s Viou Danubia spoločnú neziskovú organizáciu
• Slovenská republika do nej vloží sedem miliónov eur živých peňazí, ktoré minister financií Ivan Mikloš vyhradil na tento účel ešte v lete a ktoré, ak by ich ministerstvo kultúry takto nepoužilo, muselo by ich nenávratne vrátiť do štátneho rozpočtu
• Via Danubia vloží do neziskovky budovu galérie Danubiana, projekt a povolenia na jej dostavbu, roky budovanú značku galérie a právo dvadsať rokov si bezodplatne požičiavať kedykoľvek a čokoľvek z rozsiahlej, hoci aj kvalitatívne nevyváženej zbierky holandského zberateľa Gerarda H. Meulensteena; pričom to všetko je ohodnotené na sedem miliónov eur
• počas dvadsiatich rokov povedie spoločnú neziskovú organizáciu sedemčlenná správna rada, v ktorej sú už dnes štyria zástupcovia štátu, a päťčlenná dozorná rada, kde sedia traja zástupcovia štátu
• sedem miliónov eur, ktoré do spoločnej neziskovej organizácie vloží Slovenská republika, bude použitých na rozsiahle stavebné rozšírenie galérie Danubiana v Čunove pri Bratislave, nie na jej prevádzku
• po dvadsiatich rokoch získa kontrolu nad celým majetkom spoločnej neziskovej organizácie Slovenská republika prostredníctvom ministerstva kultúry

Možno len dúfať, že kritikom tohto rozhodnutia sa zatmelo pred očami pre chýbajúcu Kunsthalle a predstavu ministra Daniela Krajcera, ako sa ňou čoskoro stane práve Danubiana. A že problémom je vytláčanie kultúry na okraj, ako spomínajú – nech už ten okraj leží kdekoľvek. Azda práve tak treba čítať pokračovanie vyhlásenia iniciatívy Dvadsať rokov od Nežnej neprebehlo: ,,Nie sme proti tomu, aby štát, mesto, župa zachraňovali aj súkromné galérie, ak na to majú, ale sme absolútne proti tomu, aby sa inštitúcia, ktorá má byť v centre diania mesta a kultúry vysídlila na ich okraj."

Lebo v opačnom prípade sa priam ponúka vysvetlenie, že celý krik spustili iba nenaplnené ambície inej skupiny výtvarných teoretikov a výtvarníkov, ako je tá, čo je teraz Danubiane blízka. A že preto radi vylejú vaničku aj s dieťaťom.

Naozaj niekomu v tejto krajine prekáža, že štát ide vložiť do kultúry sedem miliónov eur? Naozaj niekomu prekáža, že ovládne jedinečnú galériu, pomôže jej rozvoju a čoskoro v nej bude môcť realizovať predstavy ktorýchkoľvek výtvarníkov a výtvarných teoretikov?

Hodnotenie

Ohodnoťte článok:   Celkové hodnotenie: 2,9

Komentáre (10)