Antická dráma v celej svojej kráse hovorila o veľkých činoch, rozdiel medzi postavami bol v rozdelení podľa postavenia. Opisovala tragiku heroických činov. Najskôr postavenie sa človeka proti božským zákonom, potom postavenie sa človeka proti morálnym zákonom. V čase stredoveku bolo divadlo najskôr zakázané ale keď ho cirkev využila, zastrašovalo poučovalo ľudí. Doteraz bol najpodstatnejším prvkom divadla príbeh poprípade jeho stvárnenie po audio vizuálnej stránke. V Komédii dell arte, ktorá sa inšpirovala od pouličných stredovekých divadiel. Začal sa prikladať doraz na ľudské postavičky, na základné charaktery a situácie vznikali na zrážkach rôznych charakterov, ktoré už boli vopred známe. Práve v tomto období nám začínajú vznikať náznaky vzťahov. Obdobie Shakespearove nám prináša Antickú formu v ktorej už vzťah hrá dôležitú úlohu. Najdôležitejší rozdiel prichádza v období 19 a 20 stor. Kedy už samotný vzťah postavy hrá svoju rolu v niekoľkých bodoch. K samému sebe, k ostaným, a tiež k času.
Charakter nie je určený podľa toho aká postava je ale podľa toho ako sa správa k iným postavám.
Divadlo nás preto núti vrátiť sa z veľkého sveta dejín, na dvor odkiaľ vidíme vlastné spomienky i spomienky iných. Pretože tie sú v dnešnej dobe najpodstatnejšie v rámci tvorby dramatické ho diela, Či už po literárnej alebo po inscenačnej stránke. To však môže prísť len vtedy ak poznáme to čo predchádzalo nielen našim spomienkam ale i nášmu narodeniu.




Celkové hodnotenie: 3,0